Nosenie ako prirodzená súčasť evolúcie ľudstva

Nosenie nie je novodobý výmysel. Už sa s tým konečne zmierte. Patrí k prirodzenej starostlivosti o bábätko.

V posledných rokoch sa nosenie detí stáva stále populárnejším. Možno ste si všimli, že na materských a otcovských blogoch sa objavuje čoraz viac článkov a fotiek, kde rodičia nosia svoje malé ratolesti v šatkách alebo nosičoch. Tento trend, aj keď dnes vyzerá ako moderný spôsob starostlivosti o dieťa, má v skutočnosti korene hlboko v našej evolúcii. Nosenie detí je totiž prirodzená súčasť ľudskej histórie, ktorá sa spája s bezpečím, kontaktom, potrebou prežitia a upevňovaním väzby medzi rodičmi a dieťaťom.

Bezpečie a kontakt ako základ prežitia

Keď sa pozrieme na vývoj ľudských bytostí, nosenie detí má v našich dejinách nezastupiteľnú úlohu. Naši predkovia, ktorí ešte žili v divočine, si museli byť vedomí nebezpečenstiev, ktoré číhali na každom kroku. Dieťa, ktoré bolo v neustálom kontakte s matkou, bolo nielen v  bezpečí pred predátormi, ale aj ochránené pred rôznymi vonkajšími vplyvmi, ako sú zlé počasie či nebezpečný terén. Matka, ktorá mala dieťa priamo na tele, bola tiež schopná reagovať rýchlejšie na potreby svojho potomka. Tento spôsob "prirodzeného" nosenia poskytoval dieťaťu pocit bezpečia, ale zároveň umožňoval matke zostať mobilnou a vykonávať rôzne úkony.

Dôležitý je aj fyzický kontakt medzi matkou a dieťaťom. Výskumy ukazujú, že už od prvých chvíľ života dieťa potrebuje prítomnosť matky, aby sa cítilo v bezpečí. Tento kontakt má zásadný vplyv na emocionálny a fyzický vývoj dieťaťa. Keď dieťa cíti teplo a tlkot srdca matky, vyvoláva to v ňom pocit pokoja a istoty. Množstvo štúdií ukazuje, že nosenie detí pozitívne ovplyvňuje ich vývoj, znižuje stres a podporuje zdravý rast.

Upevňovanie väzby medzi matkou a dieťaťom

Jednou z kľúčových výhod nosenia detí je upevňovanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Tento blízky kontakt pomáha vytvárať silnú väzbu, ktorá je základom pre zdravý psychický a emocionálny vývoj dieťaťa. Nosenie podporuje tzv. pripútanie/bonding – proces, pri ktorom si matka a dieťa vytvárajú vzájomné citové puto. Tento vzťah je dôležitý nielen pre deti, ale aj pre matky, ktoré sa cítia byť viac v súlade so svojím dieťaťom a majú lepší pocit zo svojej rodičovskej úlohy. Mozog stimulovaný neustálou prítomnosťou dieťaťa zároveň zabezpečuje laktáciu.

Zaujímavé je, že nosenie detí nie je len výsadou matiek. Otec, ktorý sa aktívne zapája do starostlivosti o dieťa, sa tiež podieľa na vytváraní týchto cenných väzieb. Spoločné nosenie môže byť skvelým spôsobom, ako sa otec spojí so svojím dieťaťom. Zatiaľ čo matka zvyčajne vytvára väzbu cez dojčenie, otec môže tieto vzťahy podporiť prostredníctvom nosenia, hrania sa alebo jednoducho tým, že je fyzicky prítomný. Rodičia sa tak navzájom podporujú v starostlivosti o dieťa, čo má pozitívny vplyv na ich vzťah a na celkové rodinné šťastie.

Nosenie detí v modernom svete

Aj keď sa nám dnes môže zdať, že nosenie detí je trendom posledných rokov, v skutočnosti ide o veľmi starý a prirodzený spôsob starostlivosti o deti. Historicky bolo nosenie detí veľmi bežné a v mnohých kultúrach to bolo a aj stále je úplne prirodzené. V modernej spoločnosti, kde sa čoraz viac presadzujú technológie a pohodlie, môže nosenie detí pôsobiť ako niečo exotické, no pravda je, že ide o návrat k našim koreňom.

V poslednej dobe sa objavuje stále viac výskumov, ktoré podporujú výhody nosenia detí. Podľa autora Jamesa McKenna, ktorý sa venuje výskumu spánku a rodičovských vzťahov, je kontakt medzi rodičmi a dieťaťom cez nosenie kľúčový pre ich emocionálne zdravie. V knihe The Continuum Concept autorka Jean Liedloff hovorí o tom, že deti, ktoré sú v blízkom kontakte so svojimi rodičmi a sú nosené, sú zdravšie a spokojnejšie, pretože v tomto prostredí zažívajú prirodzený vývoj.

Nosenie detí nie je len o tom, aby sme ich "rozhýbali" alebo im poskytli pohodlie. Je to predovšetkým o vytváraní silnej väzby medzi rodičmi a dieťaťom, o zaručení bezpečia a podpore emocionálneho zdravia najmenších. Je to návrat k tomu, čo je pre ľudstvo prirodzené a čo nám pomohlo prežiť a vychovať nové generácie. Je to spôsob, ako zlepšiť vzťahy v rodine a zabezpečiť, že deti vyrastajú v prostredí lásky a vzájomnej podpory. A čo je najdôležitejšie, nosenie detí nám pripomína, že to najvzácnejšie, čo môžeme našim deťom venovať, je náš čas a blízkosť.

Techniky a spôsob nosenia v histórii vo svete:

1. Prehistorické obdobie

• Materiály: Kože zvierat, rastlinné vlákna, jednoduché tkaniny.
• Štýl: Deti boli nosené v jednoduchých popruhoch alebo vakoch, zavesených cez rameno alebo upevnených na chrbte či boku.
• Účel: Umožnenie pohybu, zbierania potravy a lovu pri súčasnej starostlivosti o dieťa.

2. Staroveké civilizácie

• Staroveký Egypt:
  • Používali sa tkané šatky alebo plachty na nosenie detí na boku či chrbte.
  • Nosenie bolo praktické pri poľnohospodárskej práci.
• Rímska ríša:
  • Matky nosili deti vo voľných látkach alebo šatách, ktoré obopínali telo.
  • Nosenie bolo časté medzi chudobnými a otrokyňami.
• Mezoamerika (Mayská a Aztécka civilizácia):
  • Používali sa rebozo – dlhé tkaniny, ktoré umožňovali nosenie detí na chrbte alebo hrudi.
  • Nosenie detí bolo kľúčové pre mobilitu a prácu.

3. Ázijské civilizácie

• Čína:
• Používali sa meh dai (mei tai) – obdĺžnikové látkové nosiče s popruhmi na viazanie.
• Deti sa nosili na chrbte, čo umožňovalo rodičom pracovať na poliach.

• India:
• Sari sa často využívalo ako improvizovaný šatkový nosič na boku alebo na chrbte.

• Japonsko:
• Onbuhimo, tradičný nosič bez pása, umožňoval nosenie detí na chrbte.

4. Africké kultúry

• Tradičné šatky: Kanga, kitenge alebo iné látky sa používali na pevné viazanie detí na chrbte alebo na boku.

• Štýl nosenia: Deti boli umiestnené vysoko na chrbte, kde mohli byť v blízkosti matky, pričom rodičia mali voľné ruky na prácu.

5. Európa v stredoveku a novoveku

• Stredoveké nosenie: Matky používali zástery alebo jednoduché plachty, aby deti držali na boku alebo na hrudi.
• Severné oblasti: V Škandinávii sa deti nosili vo vreciach alebo plášťoch prispôsobených na chladné podnebie.

• Pracujúce matky: V chudobnejších komunitách deti často viseli v šatkách počas poľnohospodárskych prác.

6. Severné a Južné Ameriky

• Indiánske kmene:
• Cradleboardy (kolískové dosky) upevňovali deti pevne na chrbát matky alebo ich mohli zavesiť na strom.

• Latinská Amerika:
  • Rebozo a podobné tkaniny sa používali na nosenie detí na chrbte alebo boku.

7. Moderné obdobie

• V 20. storočí tradičné nosenie v niektorých oblastiach ustúpilo kočíkom a postieľkam, no v 70. rokoch sa babywearing vrátil do popredia s dôrazom na blízkosť a kontakt.
• Dnešné nosiče kombinujú tradíciu (meh dai, rebozo) s modernými technológiami, čím zaisťujú ergonómiu a pohodlie.

8. Slovensko

• Na Slovensku, podobne ako v iných častiach Európy, bolo nosenie detí tradičnou súčasťou života, najmä na vidieku. Praktické a jednoduché metódy nosenia umožňovali matkám vykonávať každodenné práce, pričom sa mohli starať o svoje deti.
• Materiály: Používali sa domáce textílie, ako ľanové alebo konopné plachty.  

Zdroj: Cultural Babywearing - traditional baby carriers - Wrap Your Baby